Vyhláška č. 38/2026 Z. z. prináša zásadnú zmenu v oblasti požiarnej bezpečnosti pri používaní horľavých kvapalín. Nejde len o úpravu starých pravidiel, ale o kompletné prepracovanie systému – od klasifikácie látok až po požiadavky na prevádzky. Nový predpis nadväzuje na európsku legislatívu (CLP) a mení spôsob, akým sa na horľavé kvapaliny pozerá v praxi.
Čo sa vlastne zmenilo
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 38/2026 Z. z., ktorá je účinná od 1. apríla 2026 (s výnimkou označovania nádrží, ktoré sa odkladá do 1. októbra 2026). Nový predpis zároveň ruší starú vyhlášku č. 96/2004 Z. z., ktorá bola v praxi používaná viac ako 20 rokov a tvorila základ požiadaviek na skladovanie a manipuláciu s horľavými kvapalinami.
Na prvý pohľad môže ísť o „ďalšiu legislatívnu zmenu“, akých je v oblasti bezpečnosti viacero. V skutočnosti však ide o zásadný posun v logike celého predpisu a v prístupe k požiarnej bezpečnosti. Nejde len o aktualizáciu čísel alebo doplnenie niekoľkých paragrafov, ale o prepracovanie systému tak, aby lepšie reflektoval dnešnú prax, technológie a európsku legislatívu.
Najvýraznejšie zmeny vidno už pri základnom porovnaní:
- stará vyhláška mala 38 paragrafov, nová má 67, čo naznačuje podstatne širší rozsah úpravy,
- mení sa názov aj filozofia – už nejde len o skladovanie a manipuláciu, ale o celkovú protipožiarnu bezpečnosť pri používaní horľavých kvapalín,
- výrazne sa rozširuje okruh riešených priestorov a prevádzok, pričom predpis reaguje aj na moderné technológie a nové typy zariadení, ktoré stará vyhláška vôbec neriešila alebo riešila len okrajovo.
Prečo sa vyhláška menila
Hlavným dôvodom prijatia novej vyhlášky je zosúladenie s európskou legislatívou, konkrétne s nariadením Nariadenie (ES) č. 1272/2008 (CLP – klasifikácia, označovanie a balenie látok a zmesí). Ide o priamo uplatniteľný predpis Európskej únie, ktorý už dlhodobo určuje, ako sa majú chemické látky klasifikovať a označovať v celej EÚ.
Doteraz však Slovensko v oblasti požiarnej bezpečnosti používalo vlastný, historicky zaužívaný systém štyroch tried nebezpečnosti podľa bodu vzplanutia. Tento systém bol síce funkčný, ale postupne sa dostával do rozporu s realitou praxe aj s európskymi pravidlami.
Problém bol najmä v tom, že:
- CLP pracuje len s tromi kategóriami horľavých kvapalín,
- medzi starým a novým systémom neexistovala spoľahlivá „prevodová tabuľka“, ktorá by sa dala jednoznačne použiť v praxi,
- projektanti, technici aj prevádzkovatelia už bežne pracovali s bezpečnostnými listami podľa CLP, nie so slovenskými triedami.
Výsledok? Nejasnosti a rozdielny výklad požiadaviek – najmä pri projektovaní stavieb, posudzovaní rizík alebo pri kontrolách zo strany orgánov. V praxi tak často vznikali situácie, keď dokumentácia vychádzala z jedného systému a legislatíva z druhého.
Nová vyhláška preto tento problém rieši zásadne – opúšťa pôvodný slovenský systém a prechádza na klasifikáciu, ktorá je kompatibilná s európskou legislatívou aj s reálnou praxou. To by malo priniesť väčšiu jednoznačnosť, menej chýb pri navrhovaní a jednoduchšie uplatňovanie predpisov v každodennej prevádzke.
Najväčšia zmena: nové triedenie
Najzásadnejšia zmena celej vyhlášky sa týka samotného základu – teda toho, ako sa horľavé kvapaliny klasifikujú. Doteraz platilo jednoduché rozdelenie:
- I. až IV. trieda podľa bodu vzplanutia
Tento systém bol dlhé roky zaužívaný a mnohí ho poznajú „naspamäť“. Bol však čisto národný a nebol kompatibilný s tým, čo sa používa v Európskej únii. Po novom sa prechádza na:
- 3 kategórie podľa CLP (1, 2, 3)
To znamená, že klasifikácia sa viaže priamo na európsky systém, ktorý je používaný v bezpečnostných listoch, pri označovaní chemikálií aj v logistike. V praxi to prinesie väčšiu jednotnosť – ale zároveň aj potrebu zmeniť zaužívané myslenie. Zaujímavý (a z pohľadu praxe veľmi dôležitý) detail je, že kvapalina kategórie 3 sa pri zahriatí na bod vzplanutia alebo vyššiu teplotu „správa“ ako kvapalina kategórie 2. Inými slovami – jej rizikovosť sa zvyšuje podľa podmienok, v ktorých sa používa.
To znamená, že už nestačí poznať len názov látky alebo jej bod vzplanutia „na papieri“. Dôležité sú aj reálne podmienky prevádzky:
- teplota prostredia,
- spôsob manipulácie,
- technologický proces.
V praxi to mení prístup k posudzovaniu rizika – z „statického“ (čo je to za látku) na viac „dynamický“ (v akých podmienkach sa používa). A práve toto je jedna z najväčších zmien, ktorú budú musieť firmy aj projektanti reálne uchopiť.
Koniec starých pojmov (ale nie úplne) a rozšírenie na nové typy prevádzok
Nová vyhláška síce opúšťa pôvodný systém tried I. až IV., ale úplne naň nezabúda. Naopak, rieši prechod medzi starou a novou terminológiou tak, aby bolo možné správne interpretovať staršie projekty, dokumentáciu alebo odkazy v iných právnych predpisoch.
Preto platí orientačné „preklopenie“ starých pojmov:
- „I. trieda“ = do 21 °C
- „II. trieda“ = 21 – 55 °C
- „III. trieda“ = špecificky zúžený rozsah (už nie celé pôvodné rozpätie)
- „IV. trieda“ = po novom sa už nepovažuje za horľavú kvapalinu
Toto je dôležité najmä v praxi – napríklad pri posudzovaní starších projektov, existujúcich prevádzok alebo pri komunikácii s inými predpismi, ktoré ešte používajú pôvodné označenia. Nová vyhláška tak vytvára „most“ medzi starým a novým systémom, aby nevznikali interpretačné problémy.
Zároveň však nejde len o zmenu terminológie. Rovnako dôležitá je aj zmena rozsahu vyhlášky. Kým starý predpis bol do veľkej miery „vyhláškou o skladoch a klasických prevádzkach“, nová úprava reflektuje modernú technológiu a reálnu prax. Ide výrazne viac „s dobou“ a rozširuje okruh riešených situácií.
Po novom sa výslovne riešia napríklad:
- výroba a skladovanie liehu, ktoré majú svoje špecifiká a v praxi často spôsobovali nejasnosti,
- premiestniteľné čerpacie stanice, ktoré sa čoraz viac využívajú napríklad na stavbách alebo dočasných pracoviskách,
- kombinované výdajné stojany (klasické palivá + alternatívne palivá), čo reflektuje vývoj v oblasti mobility,
- LPG klietky na čerpacích staniciach ako súčasť predaja fliaš,
- dieselgenerátory a záložné zdroje elektrickej energie, ktoré sú dnes bežnou súčasťou prevádzok.
Práve toto rozšírenie je veľmi dôležité. Nová vyhláška už nepočíta len s „tradičnými“ skladmi, ale reaguje na to, ako dnes fungujú moderné prevádzky – či už ide o energetiku, logistiku alebo kombináciu rôznych druhov palív na jednom mieste.
V praxi to znamená, že oblasti, ktoré boli doteraz riešené nejednoznačne alebo „obchádzané“, majú po novom jasnejšie pravidlá. To síce môže priniesť nové povinnosti, ale zároveň aj väčšiu istotu pri navrhovaní a prevádzke.
Nová vyhláška neprináša len sprísnenia – práve naopak, v mnohých oblastiach reaguje na dlhodobé problémy z praxe a pravidlá zjednodušuje. Cieľom je odstrániť zbytočne rigidné požiadavky, ktoré komplikovali projektovanie aj samotnú prevádzku.
Z praxe ide najmä o tieto dôležité zjednodušenia:
- menšie prevádzky nemusia vždy tvoriť samostatný požiarny úsek, čo výrazne zjednodušuje dispozičné riešenie pri menších objektoch,
- príručné sklady môžu byť za určitých podmienok priamo súčasťou prevádzky, bez potreby ich oddelenia ako samostatného priestoru,
- flexibilnejšie pravidlá pre sklady vo vyšších podlažiach, ktoré boli doteraz často problémové z hľadiska návrhu,
- jednoduchší a v niektorých prípadoch miernejší režim pre lieh, ktorý bol v starej vyhláške riešený pomerne prísne,
- možnosť kombinovaných čerpacích staníc (klasické aj alternatívne palivá), čo reflektuje moderný vývoj v oblasti dopravy a energetiky.
V mnohých prípadoch to znamená jednoduchšie projektovanie, menej stavebných obmedzení a v konečnom dôsledku aj nižšie náklady na realizáciu. Na druhej strane však vyhláška jednoznačne pritvrdzuje tam, kde je riziko požiaru vyššie alebo kde by prípadné zlyhanie malo vážne následky.
Najmä ide o:
- povinné požiarne pásy v prevádzkach, ktoré znižujú riziko šírenia požiaru medzi konštrukciami,
- elektrickú požiarnu signalizáciu pri väčších objemoch horľavých kvapalín,
- stabilné hasiace zariadenia pri veľkých nádržiach alebo skladovacích kapacitách,
- prísnejšie technické a bezpečnostné požiadavky na sklady a tanky.
Ide teda o prístup „viac slobody tam, kde je to bezpečné – viac kontroly tam, kde je vyššie riziko“. Dôležitý praktický aspekt je, že väčšina týchto sprísnení sa netýka plošne všetkých existujúcich prevádzok. Podľa logiky vyhlášky sa zásadnejšie uplatnia najmä pri:
- nových projektoch,
- rekonštrukciách,
- alebo pri zmenách technológie.
Pre existujúce objekty bez zmien tak často neznamenajú okamžitú povinnosť zásadných stavebných úprav, čo je z pohľadu praxe veľmi dôležité.
Pozor na mýtus: „všetko je voľnejšie“ a praktické dopady pre firmy
Pri čítaní novej vyhlášky môže vzniknúť dojem, že pravidlá sú vo všeobecnosti voľnejšie. Tento záver však nie je úplne presný. Realita je podstatne komplexnejšia a vždy závisí od konkrétneho prípadu, typu prevádzky a kategórie horľavých kvapalín. Nová vyhláška totiž:
- mení logiku limitov (nie vždy ich zvyšuje, ale často ich predefinuje),
- zavádza nové tabuľky množstiev podľa plochy priestoru a kategórie kvapaliny,
- obmedzuje podiel najnebezpečnejších kvapalín (napr. kategórie 1), čo môže mať v niektorých prípadoch prísnejší dopad než doteraz.
V praxi to znamená, že v niektorých situáciách bude nový režim priaznivejší, v iných naopak prísnejší. Bez konkrétneho porovnania sa preto nedá povedať, že „limity sa zvýšili“ alebo že „všetko je jednoduchšie“. Z pohľadu firiem je však kľúčové, ako sa nová vyhláška uplatní na existujúce prevádzky.
Pre väčšinu z nich platí pomerne dôležitý princíp:
- staré pravidlá ostávajú v platnosti, pokiaľ sa na objekte nič nemení,
- nová vyhláška sa uplatní až v momente, keď dôjde k zmene, najmä pri:
- rekonštrukcii,
- zmene technológie,
- zmene užívania stavby alebo priestoru.
To je z pohľadu praxe zásadné – firmy nemusia okamžite „prerábať“ existujúce prevádzky len preto, že sa zmenila legislatíva. Nové požiadavky sa do nich premietnu postupne, najmä pri investíciách alebo zmenách.
To však neznamená, že sa netreba pripraviť. Čo je vhodné riešiť už teraz:
- skontrolovať klasifikáciu používaných látok podľa CLP a porovnať ju s reálnym stavom v prevádzke,
- upraviť internú dokumentáciu (požiarne smernice, prevádzkové poriadky, označenia),
- pripraviť sa na nové označovanie nádrží podľa kategórií, ktoré nadobúda účinnosť od 1. októbra 2026.
Práve tieto kroky sú v krátkodobom horizonte najpraktickejšie a pomôžu predísť problémom pri kontrolách alebo pri budúcich zmenách v prevádzke.
Záver z praxe
Nová vyhláška nie je len „prepis paragrafov“. Mení:
- jazyk (prechod na CLP namiesto tried I–IV),
- rozsah (výrazne viac typov prevádzok a situácií),
- prístup (väčší dôraz na reálnu prax a aktuálne technológie).
Z nášho pohľadu ide o krok správnym smerom – pravidlá sú bližšie tomu, ako firmy reálne fungujú, a odstraňujú viaceré nejasnosti, s ktorými sme sa v praxi stretávali dlhé roky.
Zároveň však platí, že bez dôkladného pochopenia nového systému môže byť jeho aplikácia v niektorých prípadoch zložitejšia než doteraz. Najmä prechod z pôvodných tried na kategórie podľa CLP, nové limity a zmenená logika posudzovania rizík si vyžadujú trochu iný pohľad, než na aký boli mnohé firmy zvyknuté.
Práve preto odporúčame túto zmenu nepodceniť a venovať jej dostatočnú pozornosť už teraz – najmä pri plánovaní investícií, rekonštrukcií alebo zmien v technológii.
Ak si nie ste istí, ako sa nová vyhláška dotýka vašej prevádzky, môžete sa obrátiť na našich technikov požiarnej ochrany. Radi vám pomôžeme s posúdením aktuálneho stavu, vysvetlením nových požiadaviek alebo s prípravou na ich praktické zavedenie.
Naším cieľom je nielen vysvetľovať predpisy, ale pomáhať ich správne aplikovať v každodennej prevádzke.
Chránime budúcnosť našich klientov.
